Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utopizmu a utópií.

Toto dielo predstavuje v slovenskom prostredí prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a - vo väčšej či menšej miere aj na vedeckom poznaní založených - predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu, ale aj ich novších pokračovateľov. Vízie budúcnosti sú pre každú vedeckú disciplínu rozhodujúce pri formovaní cieľov o svojom zmysle. V danom prípade sa autor na pozadí úvah o dejinách utópií pokúsil - aspoň v náznakoch - odpovedať aj na problém zmyslu utopických úvah vo všeobecnejšom význame a miestami sa dotýka aj problematiky vzťahu medzi umením (najmä výtvarným, ale aj filmovým a podobne) či osobitne krásnou literatúrou ako produktom fantázie a utópiou. Tieto otázky síce nie sú v diele formulované priamo a expressis verbis, vyčnievajú však na pozadí mapovania úsilí tvorcov utopických predstáv, ktoré je, pochopiteľne, autorovým hlavným cieľom.<br>Text má charakter transparentného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov, môže preto slúžiť aj ako pomerne spoľahlivé východisko smerujúce k ďalšiemu rozboru problematiky utópie a utopizmu.<br>V závere knihy autor zdôrazňuje, že utopisti (vizionári budúcnosti) chceli predbehnúť dejiny a nastoliť šťastnejší svet, bez vykorisťovania, nerovnosti, netolerancie... Mali schopnosť vidieť za roh, projektovať a predvídať. Autor pripomína, že utopisti chceli a verili, že ľudstvo čaká svet harmónie, rovnosti, blahobytu a mieru, kde všetci pracujú spoločne pre spoločné blaho a kde má každý rovnaké príležitosti na naplnenie materiálnych a duchovných potrieb a realizáciu svojho šťastia. Kde veda a stroje slúžia v prospech človeka. Utopisti verili, že svet možno zmeniť. A o tejto viere je kniha Lukáša Perného.<br>Slovenské pohľady 12/2020 (skrátené)

Za ten odor trápnosti, keď si autor sám pridáva recenzie pod svoju knihu. Ani jedna recenzia, kde by bol overený nákup. Ešte aj tie hodnotenia recenzií sú veľmi podozrivé. Iné a omnoho populárnejšie knihy majú zopár palcov hore/dole, tu sú krásne všetky uniformne hodnotené kladne. Kedysi si autor písal sám o sebe články na wikipédiu, dnes sa snaží takto predstierať významnosť alebo úspech. Ale to skôr svedčí o narcizme a presvedčiť to nikoho nepresvedčí.

Je to zaujímavé čítanie: Filozofické snahy, záujem riešiť tak zložité veci, nezlomná vôľa veľkých spisovateľov. Ich autentické názory, myslenie. Trochu proti prúdu. To je pekné v dnešnej dobe - pomáhať si predchodcami: Ako na to išli. No neviem, možno keby vyšlo nejaké dielo Ruda Slobodu, dal by som hlas jemu.

PERNÝ, L.: Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Martin: Matica slovenská, 2020. ISBN: 9788081282577<br>V každom z nás je utopista. Premýšľame o tom, čo by bolo, keby... Snívame o tom, aké by to bolo, keby bolo niečo iné, ako je teraz... Túžime po všeličom možno a často i nemožnom... A popritom bežia filmové kulisy našich životov a paradoxne niektoré myšlienky akoby ostávali nemenné, nehybné, zamrznuté v čase. Alebo len vedia, kadiaľ sa vstupuje do iných časopriestorov, a voľne si poletujú, raz pri filozofujúcom Platónovi, od neho k revoltujúcemu dôstojnému a vysoko postavenému Tomášovi Mórovi, obtrie sa i o Robspierra, ktorý chvíľu nato vystupuje po schodíkoch ku gilotíne. Áno, čítanie môže byť aj dramatické, keď opisuje neľútostné okamihy. Ale nato, aby sa všetci spoločne ocitli v knihe, je potrebných nespočetne veľa chvíľ. Možno aj milión. Perného utopisti, sústrední v monumentálnom diele na takmer 400 stranách, ožívajú, burcujú, snívajú, argumentujú, ale čím viac sa opierali o ulicu, o to tragickejšie končili. Ich myšlienky ich prežili, prežívajú a ostanú tu aj po nás. A zároveň vytvárajú veľmi dôležitý kontext o tom, že ak sa dnes hovorí o sociálnom štáte, tak o takomto štáte písali už rozumní ľudia v minulých storočiach. Boj za dôstojné pracovné podmienky, ale i adekvátne životné podmienky alebo vzdelávanie pre všetkých bol bojom v rôznych vývojových fázach ľudstva. A smutno musím dodať, že stále nie je dobojované. Perného Utopisti sú knihou, ktorá systematicky spracúva a ponúka prehľad toho najlepšieho zo sveta, ktorý je vlastne nesvetom. Ako inak nazvať nereálne krajiny, vysnívané spoločenstvá, nedosiahnuteľné systémy, ktoré zabezpečujú všetkým všetko. Alebo aspoň toľko, aby sa naplnili ich potreby. A tu spoločne s Marxom i jeho nasledovníkmi, ale tiež – ako vidieť z knihy L. Perného – i predchodcami, smerujeme k otázke, aké sú tie základné potreby? Kým u mňa k nim patrí i ranná šálka kávy, u iného je to potreba popri dýchaní aj čítať. Podozrievam autora knihy Utopisti z toho, že on práve patrí k tým, ktorí bez čítania, študovania, premýšľania, ale i naznačovania súvislostí nedokážu existovať. Inak by jeho bytie vlastne bolo nebytím. No tu sa dostávam k problému, že takéto jeho nebytie by nemalo vôbec žiaden súvis s nesvetom, ktorý som spomínal vyššie a ktorý je vlastne utópiou, čiže svetom ideálnym. Pre L. Perného by takáto utopická zem mohla ležať veľmi blízko nekonečného sveta kníh, pretože aj týmto svojím dielom ukázal, s akými a koľkými zdrojmi dokáže pracovať i spolupracovať. Jeho kniha je naplnená až po okraje ľudskosťou, múdrosťou, ale i nenaplnenými očakávaniami, za ktoré bol nejeden mysliteľ ochotný alebo radšej povedzme že schopný položiť vlastný život. Plejáda osobností, prúdy myšlienkových pochodov, to všetko ponúka tento autor vo svojej najnovšej knihe. Vyšla pred dvoma mesiacmi, ale mám pocit, že sa nám – čitateľom – oplatilo na ňu počkať. A tiež trošku kriticky dodávam, že sme sa jej nevedeli dočkať, hoci sme možno ani netušili, že vzniká. No nemohla nevzniknúť a nielen pre tých, ktorým sú blízke humanizmus či filozofia. Kniha Utopisti sa dá čítať aj ako neošúchané čítanie o dejinách písaného i premýšľaného slova. Svoje si tam nájdu aj milovníci kultúry a umenovedy. Ale naprázdno neodídu ani tí, ktorých priťahujú dejiny, či už antické, stredoveké alebo novoveké. Kniha pulzuje aktuálnosťou, hoci opisuje to, o čom sme možno veľakrát počuli, ale originalita tohto autora nám ponúka nové pohľady nato. Vivat Lukáš Perný, mám chuť zvolať a ponoriť sa do niektorej z Utópií, o ktorých som si s chuťou všeličo v jeho diele prečítal. <br>

Knihu som prečítal od začiatku až po koniec a môžem skonštatovať, že ide o jedinečný a veľmi vydarený pokus, ako slovenskému čitateľovi priblížiť raritný a vzácny filozofický žáner, akým je utopická literatúra.<br>Publikácia má tvrdú väzbu, ktorá oproti iným knihám vyniká aj po kvalitatívnej, aj po estetickej stránke, čiže je vhodná aj pre bibliofilov (bohužiaľ, dnes je vydaných takto kvalitne len málo kníh).<br>Čo sa týka obsahu publikácie, je rozdelený do troch hlavných častí. Autor v duchu precízneho historika približuje dejiny utopického myslenia chronologicky od antiky až po 19. storočie, pričom v epilógu sa venuje aj ďalšiemu možnému vývoju utopických trendov v budúcnosti. V duchu systematického filozofa sa v dvoch kratších kapitolách autor venuje aj problematike definovania a kategorizácií utópií a utopizmu, ako aj ich filozofickej analýze (obzvlášť zaujímavou pre mňa bola posledná časť knihy "Kritici utópie a liberálna utópia).<br>Kniha je písaná vynikajúcim štýlom, dobre sa číta. Je informatívna, obsahuje aj mnoho ilustrácií. Má encyklopedický charakter, človek sa k nej môže vrátiť vždy, keď si potrebuje overiť nejaký fakt alebo údaj o konkrétnom autorovi alebo diele. Taký praktický sprievodca svetom utópií.<br>Na záver mi dovoľte ešte jeden osobný postreh - v dystopickom svete, v ktorom sme svedkami napĺňania stále horších a horších vízií, predstavuje kniha Lukáša Perného ostrov pozitívnej deviácie, ktorý vdýchne nádej na lepšie časy nejednému človeku sklamanému zo súčasnosti a obávajúceho sa budúcnosti. Per aspera ad astra.

Velmi nizka kvalita spracovania, vlastny nazor skoro nulovy.

Knižné dielo Utopisti/Vizionári sveta budúcnosti je výsledkom systematického záujmu sociálneho filozofa, kulturológa a hudobníka Lukáša Perného o problematiku utópií a utopizmu. V prvej kapitole knižného textu sa zaoberá pôvodom, interpretáciou a teoretickým vymedzením uvedených pojmov. Na základe analýzy a porovnania ich výkladov a definícií uvádza: „Prevažná väčšina slovníkov definujúcich utópiu ju priamo spája s významom, angl. ideal commonwealths, ktorý charakterizuje empirické naplnenie ideálneho života. Utópie, predovšetkým sociálne utópie, sú viazané na ideu sociálne spravodlivej spoločnosti ako normatívneho ideálu a antropologickej konštanty.“ (str. 16) <br><br> Autor rozlišuje tri základné rozmery utópie. Prvý, antropologický rozmer, ktorý utópiu chápe ako univerzálny produkt myslenia a normatívny spoločenský ideál. V tomto kontexte utópie predstavujú kolektívnu pamäť ľudstva, v ktorej sa manifestujú túžby po spravodlivosti, harmónii a dokonalosti. Za druhé, rozlišuje utópiu ako umelecký text alebo architektonický plán, ktorý sa prejavuje v rôznych umeleckých formách. Môže mať podobu románov, cestopisov, básní, filmových utópií alebo počítačových hier, ktoré sú charakteristické pre vyhranený literárny žáner. V neposlednom rade uvádza sociálno – filozofický rozmer utópií, ktorý ich chápe ako plán na širšiu spoločenskú (politickú) reformu. <br><br>Perného detailné rozpracovanie problematiky prehodnocuje zaužívané definície, ktoré sa spájajú s utópiou. Skutočnosť, že utópiu nemožno redukovať len na akési vysnívané miesto (ostrov, krajinu), či všeobecnú predstavu o lepšom svete dokumentujú dejiny utopizmu, ktorými sa podrobne zaoberá v druhej kapitole odbornej práce. V tejto časti opisuje najstaršie formy utopizmu, na ktoré nadväzuje antický, kresťanský a novoveký utopizmus. S ohľadom na jeho časovú líniu sa prirodzene zameriava na periódu, s ktorou sa spája vznik utopickej literatúry ako žánru. Tento časový úsek je spojený najmä s menami ako More, Campanella či Bacon. Nezaoberá sa pritom len opisom jednotlivých spisov, ale aj ideovými zdrojmi a dobovými problémami, ktoré vstupovali do ich tvorby. V prípade Thomasa Mora bola výsledkom jeho úvah morálna filozofia, ktorá spočívala – ako uvádza Perný: „…v dosahovaní šťastia, v rozvíjaní ducha a zmysluplnej, spoločensky užitočnej práci. Znak úctivej povahy je podľa Mora vo vzdaní sa výhod v prospech iných…“ (str. 88) <br><br> Kapitola o dejinách ďalej detailne mapuje vývoj utopizmu v 18. a 19. storočí, v období osvietenstva, romantizmu a realizmu. Do tohto časového rámca zaraďuje široké spektrum svetových mysliteľov, autorov utopických aj distopických diel. Do popredia sa dostávajú politickí utopisti a práce, ktoré sa vyznačovali radikálnym odborom voči dobovému dianiu. K tomuto zameraniu priraďuje, napríklad, Rousseaua a spis Spoločenská zmluva. Podľa autora francúzsky právny a politický utopizmus vrcholí ideológmi revolúcie a v 19. storočí utopickým socializmom. Ten spája najmä s menami ako Saint-Simona, Fourier, Cabet. <br><br> To, čo robí z odbornej publikácie Lukáša Perného unikátne knižné dielo je skutočnosť, že sa jedná o ucelenú sondu do problematiky utopizmu, pričom mimoriadne cenný je fakt, že výsledky vedeckého bádania publikuje slovenský autor. Kniha s takýmto zameraním od domáceho autora v našich podmienkach chýbala niekoľko desaťročí. Na pozadí historickoho vývoja odborným a zároveň čitateľsky príťažlivým spôsobom opisuje, kategorizuje, rozoberá, interpretuje myšlienky známych i menej známych osobností, ktorí pôsobili najmä vo francúzskom, nemeckom či angloamerickom jazykovom milieu a svojimi ideami prispeli k dejinám utopizmu. Perný pritom neopomína ani vývoj (utopizmu) v slovanskom prostredí. Čitateľ sa v knihe stretne s menami ako Robert Owen, Étienne Cabet, Johann G. Fichte, utópia, Pierre-Joseph Proudhon, George Sandová, Wilhelm Weitling, Vissarion G. Belinskij, Alexander Gercen, Robert de Lamennais, Louis A. Blanqui, Louis Blanc, Immanuel Kant, Karol Marx, Friedrich Engels, Théodore Dézamy, Victor Considérant či Bernard Bolzano. Samostatná podkapitola je venovaná utopizmu na území Slovenska, kde sa prejavoval ako prvok v revolučných hnutiach, sociálnej kritike, osvetovej činnosti a literatúre.<br><br> Pokiaľ predchádzajúce časti Perného publikácie boli orientované skôr do minulosti, posledná, tretia kapitola reflektuje aj na problémové aspekty súčasnej spoločnosti. Zaoberá sa v nej (z hľadiska predmetu jeho skúmania) zásadným teoretickým problémom akým je vzťah medzi utópiou a ideológiou, ale najmä kritikou prevládajúceho ekonomického systému, ktorý je postavený na voľnom trhu, súkromnom vlastníctve, konkurencii, neobmedzenej akumulácii kapitálu, nerovnosti, korporatokracii. Vychádza pritom z poznania, že väčšina utopistov kritizovala sociálnu nerovnosť, ktorej prameň nachádzali v nerovnomernom rozdelení produktov práce. Autor v tomto kontexte kladie logickú otázku: „Ako je tomu dnes? … Kým 1 % obyvateľov planéty Zem žije v blahobyte, sociálna situácia ostatných 99 % obyvateľov planéty sa dokázateľne zhoršuje. (Str. 361)<br><br> Skúmanie utópií a utopizmu tak nie je dôležité len z hľadiska poznania dejín sociálno-politického myslenia. Ak pripustíme tézu, že politické režimy v krajinách, ktoré aktuálne nezapadajú do konceptu liberálnej demokracie, neformulujú a nepresadzujú vlastnú predstavu o alternatívnom ekonomickom systéme, keďže ich zaujíma len ochota svetových lídrov alebo národných vlád prispôsobiť sa ich záujmom, to znamená uzatvárať s nimi obchody za podmienok výhodných pre neštandardné režimy. Potom sú teória a dejiny utópií dôležitým prameňom pri utváraní inovatívnych vízií o spravodlivejšej sociálnej, kultúrnej a mierovej budúcnosti. <br><br>Marián Klenko

Slovo utopie v sobě skrývá hříčku: vyložit ho můžeme jako „nikde“ a zároveň jako „blažené místo“. Jde o představu, která ještě nebyla uskutečněna. Vize nereálné dokonalosti. Slovo utopie má dnes též hanlivý nádech. Kdo je utopistou, nechápe, že právě nyní žijeme v době pravdy, rozumu a spravedlnosti, že jsme se nikdy neměli lépe a lépe už ani být nemůže. Pokud má naše společnost nějaké chyby, pak jsou to jen chyby na úrovni lidských selhání, nejde o selhání systému. Nebo ne?<br>Lukáš Perný, mladý slovenský filozof, hudebník, ale též redaktor revue DAV DVA, se pokusil dějiny utopií a utopismu zevrubně popsat v monografii Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Dějiny utópií a utopizmu (Matica slovenská, Martin 2020, 390 s.). Kniha představuje dějiny utopismu od Thomase Mora po devatenácté století. Nezapomíná ani na český, moravský a slovanský utopismus (za všechny připomeňme dílo Bernadra Bolzana O nejlepším státě z roku 1831 – sociální stát s progresivním zdaněním, regulovanou ekonomikou a kolektivním vlastnictvím, sdružení autonomních obcí a vyšších celků). Nejde ale jen o historický přehled. Zejména závěrečnou třetí část Utópia a utopizmus ako filozofický argument považuji za důležitou. Lukáš Perný v této části uvažuje o významu utopie pro současný svět, který čelí hrozbám civilizačním a ekologickým, který rovněž upadá myšlenkově.<br>Po přečtení kapitoly Od snov k realitě, čo utopisti predpovedali si uvědomíme, že změn k lepšímu lze dosáhnout, chceme-li. Lukáš Perný tyto změny připomíná v podkapitolách, jejichž názvy už říkají mnohé: Právo na obživu, plánované a zdravé stravovanie, Od práva na jedlo k sebestačnosti, Výmenné banky a družstevníctvo, Právo na bývanie a kolektívne bývanie, Pracovné práva, Organizácia práce a výroby, prebytok a nedostatok, Bezplatná zdravotná starostlivosť, Bezplatné, kreatívne vzdelávanie a výchova, Zrušenie trestu smrti, Zákony pre ľudí, proti extrémnemu bohatstvu, Ženská otázka a zrušenie detskej práce, Zalesňovanie ako riešenie ekologických problémov, Bezplatná verejná doprava a budúcnosť dopravy, Urbanizmus, kruhové mestá, ideálne mestá, Open sources, internetový komunizmus a baconovská poznateľnosť „príčin a skrytých pohybov vecí“…<br>Zcela na závěr pak Lukáš Perný přináší v oddíle Žijeme v dystópii alebo liberálnej utópii? Čísla o svete, v ktorom žijeme důkazy o nespravedlnostech současného světa. Opět stačí výčet názvů podkapitol: Voľný trh, vlastníctvo, konkurencia, neobmedzená akumulácia kapitálu, nerovnosť, korporatokracia, Otázka vlastníctva, Hlad, Bezdomovectvo a chudoba, Sociálne samovraždy, Negramotnosť a zhlúpnutie ľudstva, Sloboda prejavu a manipulácia, Nadprodukcia a znečistenie, Militarizácia a mier, Dlhy, Nezamestnanosť, automatizácia a nové otroctvo, Umelá inteligencia, bioetika a vesmírne hrozby…<br>Lukáš Perný se úspěšně pokusil sepsat dějiny myšlení o tom, co se ještě neuskutečnilo. Mnozí věří, že nic takového ani nenastane. Buďme však optimisty a vzpomeňme na slova Oscara Wilda: Pokrok je jen uskutečňování utopií. Lukáši Pernému patří dík za to, že nám ukázal, jak potřební jsou právě dnes vizionáři světa budoucnosti.<br>Michael Doubek

Matica slovenská vydala vedeckú monografiu člena Politologického odboru MS, sociálneho filozofa, kulturológa a hudobníka Lukáša Perného pod názvom Utopisti vizionári sveta budúcnosti (Dejiny utópií a utopizmu). V úvodnej kapitole Čo je to utópia a utopizmus? sa venuje stručnej charakteristike utópie a utopizmu.<br><br>„Aj keď si spočiatku môžeme myslieť, že vieme, čo je to utópia, keď sa ju pokúšame zadefinovať, jej hranice sa nám začnú rozptyľovať a miznúť pred očami.“<br><br>V ďalšej časti publikácie Perný opisuje interpretácie pojmov utópie a utopizmus:<br>1. Kultúrno-antropologická a filozofická definícia ako univerzálny produkt ľudského myslenia predstavuje prejav kolektívnej pamäti ľudstva, prejavujúci sa v ľudovej kultúre (rozprávky; bájky, povesti; mytológie; zvyky; náboženské rituály; archetypy viazané na vzdialenú minulosť kultúr, národov, náboženstiev; súčasná kultúra).<br>2. Kulturologicko-umenovedná definícia (kultúrno-umelecký text/iný umelecký prejav) zaraďuje ako literárny žáner opisujúci ideálne alebo k ideálu približujúce<br>sa štáty. K tomuto smeru autor priradil aj poéziu s utopickými prvkami či sociálno-utopických hrdinov (Juraj Jánošík Viliam Tell, Robin Hood, Stepan Razin).<br>3. K sociálno-filozofickej a politologickej definícii ako plánu na spoločenskú reformu a politický projekt autor zaraďuje všetky texty, ktorých ambíciou je reforma spoločnosti smerom k utopickému (ideálnemu) sociálnemu zriadeniu.<br><br>V druhej kapitole Dejiny utopizmu charakterizuje dejiny utopizmu a v poslednej tretej kapitole Utópia a utopizmus a ako filozofický argument autor hľadá odpoveď na otázku: Kde je hranica utópie a ideológie. V jej závere opisuje kritikov utópií, ako aj liberálnu utópiu.<br><br>Autor je odborník na sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu práva, dejiny utopizmu, dejiny ideí, filozofiu dejín a filozofiu kultúry. Predkladaná monografia predstavuje širokospektrálny prehľad utópie a utopizmu. Je určená najmä odbornej verejnosti z oblasti politológie, histórie, sociológie, filozofie, kulturológie, ako aj širokej verejnosti.<br><br>Matej Mindár pre SNN

Spoločenský vývoj po roku 1989 sa najmä v rámci tzv. postkomunistického bloku niesol v znamení výroku Margaret Thatcherovej: „There is no alternative.“ Nijaká alternatíva neexistuje. Všetky teórie a koncepty líšiace sa od surového individualistického kapitalizmu neoliberálneho typu boli paušalizované ako totalitárne alebo k totalite smerujúce a slovo utópia sa stalo na určité obdobie takmer nadávkou.<br><br>Perného kniha po dlhej prestávke – autor uvádza, že od práce Milana Šimečku z r. 1963 sa téme dejín utopizmu na Slovensku prakticky nikto nevenoval – presvedčivo dokazuje, že pani Thatcherová sa (nielen) v tomto konštatovaní o budúcom vývoji mýlila. Utópie mali vždy pevné miesto v myslení a cítení ľudstva a posúvali spoločnosť dopredu. Veď, parafrázujúc autora, idey včerajška, ktoré sa vo svojej dobe javili neuskutočniteľnými utópiami, sa v modernej dobe stali realitou (telefón, ponorky, lietadlá, výťah, medzinárodný jazyk…).<br><br>Knihu Perný začína prehľadnou kategorizáciou utópií. Tu treba spomenúť, že v publikácii sa prepája vedecký a populárno-náučný, resp. pedagogický aspekt. Rozbory diel dopĺňajú prehľadné tabuľky a periodizácie, ktoré čitateľovi uľahčujú orientáciu na pojmovej a chronologickej mape. V nosnej časti knihy, ktorú predstavujú dejiny utopizmu od antiky po súčasnosť chcem vyzdvihnúť niekoľko momentov:<br><br>Perný v kapitole o kresťanskom utopizme akcentuje sociálny rozmer novozákonných, no i starozákonných textov, ktoré sú veľmi aktuálne v čase hodnotového vyprázdnenia (nielen) tradičnej kresťanskej demokracie a jej obmedzenia sa na okrajové kultúrno-právne otázky. Práve kresťanské protokomunistické obce so spoločným majetkom a Ježišov evanjeliový odkaz poslúžili ako jeden zo vzorov budúcim utopistom novoveku (reformovaným i katolíkom: napr. v rámci jezuitských redukcií v Latinskej Amerike). Ďalej oceňujem, že popri „tradičných“ a na Slovensku známych autoroch (Owen, More, Bacon, Saint-Simon) autor venuje pomerne rozsiahly priestor aj „zabudnutým“ menám ako Etienne Morelly, Etienne Cabet, či Gabriel de Mably.<br><br>Pri rozpracovávaní jednotlivých utopických projektov Perný nezostáva len v dobovom zakotvení, ale prepája na širší historicko-sociálny kontext a poukazuje na inšpiratívne i regresívne prvky u jednotlivých mysliteľov. Zaujímavo je podaný i vzťah marxizmu a utópií, jednak v historickom priereze I. Internacionály a Parížskej komúny, jednak v polemickej kapitole zo záveru knihy, kde autor rieši otázku, či a nakoľko sa dá v súvislosti s Marxom hovoriť o utopizme, keďže Marx sa práve proti utopickému socializmu vyhradzoval.<br><br>Za osobitú zmienku stojí kapitola venovaná slovanskému utopizmu, čím Perný načiera do vôd, ktoré sa v súvislosti s utopickým myslením na Západe aj u nás často obchádzajú a upozorňuje na významných sociálno-politických autorov ako Belinskij, Černiševskij, Gercen, či Štúr.<br><br>Perný neobchádza ani česko-moravský utopizmus (husitské hnutie, Komenský, Bolzano) a utopické myslenie na Slovensku reprezentované spočiatku jánošíkovskou tradíciou, neskôr národno-sociálnym programom štúrovcov v jeho rôznych podobách (predmetno-pragmatickej i mesianistickej), spomína aj prvého vedecko-fantastického utopistu na Slovensku Gustáva Reussa a pacifistu Jána Maliarika.<br><br>Nasledujúcu časť Perný venuje krátkemu exkurzu k revolučným a sociálno-reformným vystúpeniam v rámci Slovenska, čím jednak upozorňuje na reálny dejinný zástoj realizácie túžob po lepšom svete na Slovensku, jednak inšpiruje smerom do súčasnosti.<br><br>Záverečné kapitoly sú venované enumerácii a opisu myšlienok utopistov, ktoré sa stali súčasťou našej každodennosti a problémov sveta v súčasnom modeli liberálno-trhovej globalizácie. Celkové vyznenie a odkaz knihy súzvučí s výrokom Oscara Wilda z eseje Duša človeka v socializme: „Mapa sveta, na ktorej nie je zakreslený ostrov Utópia, nestojí ani za pohľad, pretože opomína tú krajinu, kde ľudstvo stále pristáva.“<br><br>Matej Barč, vyšlo na D2

„Kniha poskytuje podrobný a odborně fundovaný vhled do dějin utopického myšlení, který čtenáře seznamuje se všemi relevantními proudy utopismu v jednotlivých epochách lidských dějin, včetně utopismu antického a středověkého. Kniha se zabývá různými přístupy a formami utopismu, a činí tak vyváženým způsobem s cílem rozpoznat a představit jejich nosné myšlenky i jejich limity. Setkáváme se tak s utopismem antickým, křesťanským, osvícenským, romantickým, socialistickým, a dokonce utopismem neoliberálním. Tato stěžejní část knihy je cenným přehledem dějin utopismu, který zahrnuje také proudy a myslitele, jejichž utopistické koncepce nejsou dostatečně známé.<br><br>Kniha není pouze historických přehledem, neboť se zabývá také konceptuálními otázkami utopistického myšlení, které se dotýkají kategorizace utopií a klasifikace postojů vůči nim. Ve třetí části pak autor rozvíjí aktualizační úvahy o významu dějin utopismu pro současný svět v souvislosti s civilizačními a ekologickými hrozbami, jimž lidstvo dnes čelí. Kniha Lukáše Perného „Utopisti“ je v současné produkci společenskovědních knih tematicky ojedinělá. Zpracovává téma, o němž se začíná znovu diskutovat ve veřejném prostoru i na univerzitách, ale dosud tu chybí nová odborná publikace, z níž by tyto diskuse mohly čerpat historické znalostí a základní orientační body. Tato publikace chybí i v České republice. Vydání knihy Lukáše Perného bude mít význam pro širší veřejnost, vysokoškolské i středoškolské pedagogy, studenty a žáky, stejně jako pro politiky na Slovensku i v České republice..“

Predložená monografia predstavuje prehľadné spracovanie dejín novovekého utopického myslenia. Tento zámer autor zvládol systematicky, v troch kapitolách. V úvodnej kapitole sa venuje vymedzeniu kategórií „utópia“ a „utopizmus“, jadro práce tvorí prehľad utopických koncepcií s dôrazom na novoveké utópie, tretia kapitola predstavuje filozofické zhrnutie a prezentuje tiež názory autora, ktorý sa nevyhýba kritickej argumentácii. Predložená práca je zaujímavá pre čitateľa aj priloženými ilustráciami a prehľadmi. V dnešnej dobe – s nadsázkou – dystopického prechodného obdoba, potreba utopického myslenia narastá. A nezáleží na tom, ak v horizonte súčasnosti sa situácia javí ako beznádejná, reálne predpoklady na radikálnu zmenu absentujú, veď odvrátiť dystopiu môže len nová utópia.

Autor sa pokúsil reflektovať dejiny utopizmu od Thomasa Mora po devätnáste storočie. Toto dielo predstavuje na Slovensku prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu a ich novších pokračovateľov. Text má charakter prehľadného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov. Samotným dejinám utopistických predstáv predchádza primerane rozsiahly metodologický úvod, v rámci ktorého sa stretneme s kategorizáciou jednotlivých typov utópií, ako aj s vyjasnením jednotlivých pojmov, relevantných voči tomuto výskumu. Prirodzeným zavŕšením tejto časti diela je periodizácia dejín utopizmu. V kapitole Slovanský utopizmus a mesianizmus sa autor venuje základným charakteristickým črtám utopických predstáv príslušníkov slovanských národov v starších i novších dobách. Čitateľ dokáže v kontexte komunitarizmu Slovanov lepšie pochopiť významy pojmov „mir“, „občina“, „artel“, pričom autor venoval pozornosť nielen ruskému utopizmu, ale aj formovaniu utopistických predstáv na území Slovenska.“ Knižná publikácia Lukáša Perného by mohla byť nielen spestrením našej súčasnej odbornej a vedeckej literatúry týkajúcej sa danej problematiky, ale v neposlednom rade aj hodnotným príspevkom k sebareflexívnemu chápaniu našich vlastných slovenských kultúrnych dejín.