Black Box

Hoci žijeme v 21. storočí, problematika znásilnenia (či sexuálneho násilia vo všeobecnosti) je v mnohých krajinách ešte stále do istej miery tabuizovaná, zahaľovaná rúškom odmietania či mlčanlivosti a neraz sa stáva, že ak sa obete predsa len odhodlajú vyjsť s pravdou von, nevyhnú sa sekundárnej viktimizácii a osočovaniu zo strany spoločnosti. Upravený zovňajšok? Odhaľujúce oblečenie? Očakávaná "protislužba" za pozvanie na večeru či nebodaj len zdvorilý úsmev, ktorý si páchateľ egoisticky vysvetlil ako prejav sympatií a celkom otvoreného flirtovania? Scenárov, pri ktorých by si verejnosť povedala "súcitím s nimi, ale..." je ozaj neúrekom, a tak nie je prekvapivé, že odhodlať sa podeliť sa o svoj príbeh, nie je pre poškodených vôbec jednoduché.

Japonská freelance novinárka Šiori Itó však v sebe potrebnú silu našla a hoci ju samotný zážitok a následné opakované spomínanie naň (spojené s donekonečna sa ťahajúcim vyšetrovaním) obrali o značnú časť duševnej pohody, nevdzala sa. V snahe potrestať vinníka, znovunadobudnúť stratenú sebaúctu a zároveň poukázať na skostnatenosť japonskej legislatívy, sa roky zúfalo domáhala spravodlivosti. Volala po zmene. Bojovala.

Spísaním mrazivej osobnej výpovede, knihy Black Box, v ktorej približovala svoj život pred, počas i po znásilnení, poukázala na spôsob, akým ju i jej okolie desivý zážitok poznačil - opisovala podporu priateľov, naštrbený vzťah so sestrou i snahu rodiny odhovoriť ju od "verejného vystúpenia", zdôrazňovala narastajúcu beznádej, stratu viery v etický prístup polície i podozrenie o "ťahaní za nitky" z vyšších miest, no pri tom ani zďaleka neostala.

Itó sa nechcela prezentovať ako obeť, ktorej život sa znenadzania zmietal medzi strachom, bolesťou a zmätkom, ale naopak túžila na príklade vlastného znásilnenia poukázať na dôležitejšie problémy japonskej spoločnosti. Na nedostatočnú ochranu jednotlivcov zo strany systému, na voľne interpretovateľnú definíciu znásilnenia, na chabú informovanosť verejnosti o danej problematike či na absenciu špecializovaných zariadení, ktoré by sa o obeť postarali (respektíve ju navigovali) po zdravotnej i právnej stránke.

Neľahké, no podnetné čítanie.