Každé ďalšie leto

Leto sa nám pomaly blíži, čomu nasvedčuje aj vydávanie letných príbehov. Jedným z nich je i novinka Každé ďalšie leto. Je to príbeh o priateľstve, láske, dospievaní a druhej šanci, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou. Celý čas som bola veľmi zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 12 rokmi, keď sa cesty dvoch najlepších kamarátov rozdelili, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou, aby som sa dozvedela pravdu. Bol to naozaj vydarený debut, ktorého čítanie som si užila.

Pri čítaní kapitol z minulosti som cítila určitú nostalgiu. Vzťah Sama a Percy bol čistý, rozkošný, hlboký a dodával celému príbehu veľmi príjemnú atmosféru. Mali sme možnosť sledovať, ako sa z nich v priebehu niekoľkých rokov stali najlepší kamaráti a neskôr i niečo viac. Chodili plávať do jazera, na pláž, plavili sa po lodi, jedli zmrzlinu, pracovali v Taverne... jednoducho leto z príbehu doslova sršalo. Neraz som mala na tvári prihlúply úsmev, keď som videla, ako si pomáhajú a sú jeden pre druhého oporou. Hoci bolo na prvý pohľad jasné, že jeden k druhému cítia niečo viac, ich vzťah nebol vôbec jednoduchý a prešiel si mnohými skúškami.

I po 12 rokoch, počas ktorých neboli v žiadnom kontakte, bolo cítiť, že ich vzťahy ani trochu neochladli, práve naopak. O to viac som si kládla otázku, čo také sa mohlo stať, keď sa dvaja takí blízki ľudia takto odcudzili. Moje emócie opäť raz dostali celkom zabrať.

Percy zbožňovala strašidelné príbehy, rada pozerala horory, bavilo ju aj vymýšľanie a písanie vlastných príbehov, čo sa mi na jej páčilo, pretože ju to robilo osobitou a odlišovalo ju to od ostatných dievčat. Žila v podstate dvoma životmi - jeden počas leta v prenajatej chate a druhý vo svojom domove. Sam a jeho brat jej podali pomocnú ruku v čase, keď si doma prechádzala náročným obdobím.

Sam bol zlatíčko a veľký dobrák, naozaj si ho nešlo nezamilovať, po smrti otca pomáhal mame najviac, ako sa dalo, ale aj on mal svoje muchy. Občas som nerozumela, prečo niektoré veci pred Percy tají a veci zbytočne komplikuje. Obaja však v podstate boli ešte deti, a tak od nich nemôžem čakať, že už budú presne vedieť, čo chcú od života a budú robiť len samé správne rozhodnutia.