Láskavé bohyne

V skutočnosti žijeme v najhoršom z možných svetov.
(str. --)

Tušila som, čo ma bude čakať, kníh z tejto doby som prečítala mnoho, no nič ma nedokázalo pripraviť na takúto mieru hnusu. Spomeňte si na všetko, čo viete o druhej svetovej vojne a k tomu si prirátajte narušeného nacistického dôstojníka, ktorý je rozprávačom. Počas čítania som bola striedavo na dne, znechutená a nahnevaná. Max mi priblížil celý svoj život a ja som sa na to s hrôzou pozerala. Jeho realita, sny, halucinácie, úchylné fantázie sa spojili, aby vytvorili úžasne znepokojivú psychoanalýzu, z ktorej vám bude zle. Dozvedela som sa o ňom všetko. Aj to, čo by som radšej nevedela. Je Max obyčajný človek, ako o sebe sám prehlasuje, alebo obyčajný netvor?

Občas mi nevyhovoval slovenský preklad. Napríklad slová ako „ošklivý“, „nemoc“, „hodne“ sa mi tam nehodili, no vzhľadom na zložitosť textu som to tolerovala. Dielo je veľmi komplexné. Prostredníctvom postáv načrie do histórie, psychológie, filozofie..., aby nám ukázalo, ako rozmýšľajú choré osoby.

Guľka do tyla neprichádza do úvahy. Nechcem, aby naši vojaci mali pocit osobnej zodpovednosti.
(str. --)

Rozprávač tvrdí, že každý človek by dokázal konať ako on. Píše, že nie je iný, že sa vôbec nelíši. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že „hrdina“ popiera vinu. No snaží sa byť empatický, usiluje sa presvedčiť nás, že má dušu (on si to predsa nevybral, to všetko okolnosti). Upozorňujem vás, že Láskavé bohyne ničia psychiku. Ledva som to dočítala. Bolo to hrozné, odporné. Autor docielil to, že Max bol až príliš „živý“. Je to výborná sonda do mysle narušeného jedinca. Núti nás premýšľať, či dokážu strašné situácie človeka zmeniť až natoľko, že už sám seba nespoznáva a či je túžba po živote silnejšia ako ozveny svedomia.

Toto dielo vám nedá pokoj. Budete dlho rozmýšľať. Druhý raz si ho ale neprečítam. Jedenkrát úplne stačilo. Zničilo ma to.