Nie sme tu nato, aby sme sa zabávali

Knut je spisovateľ, ktorý zaznamenal jeden veľký úspech, a odvtedy sa mu vôbec nedarí. Ani v pracovnom, ani v súkromnom živote. Stal sa vydedencom aj v uznávanej literárnej komunite po tom, ako o ňom jedna kolegyňa písala v knihe, ktorá má nálepku „stopercentne pravdivá“. Je naozaj Knut taký, akým ho vykreslila, alebo je pravda úplne inde? A čo sa dá v dnešnej spoločnosti považovať za pravdu?

Je to satirický príbeh o dnešnej komplikovanej dobe, ktorý nás núti zamyslieť sa nad tým, kde sa ako ľudstvo uberáme a či by nebolo dobré zmeniť smer. Pre mňa to bolo kvalitné silvestrovské čítanie. Keď už človek začína sám hodnotiť starý rok, táto kniha ho donúti dumať viac. Niekomu to ale nemusí vyhovovať.

...keď sa ľudia nepozerajú na teba, je to rovnako nápadné, ako keď na teba uprene zízajú.
(str. --)

Aby dielo upozornilo na extrémy v názoroch, tak musí byť nekorektné. Hlavný hrdina je svojrázny a prestáva taktne mlčať. Ani to sa nemusí páčiť každému, no keď sa na spoločnosť pozeráte s určitou dávkou nadhľadu a vidíte, že niečo sa až priveľmi preháňa, tak s tým problém mať nebudete. Keď si uvedomujete, že niekto má právo vyjadriť svoj názor a iný nie, alebo že sa pravda ohýba všetkými smermi, až sa napokon stráca jej zmysel a nahrádzajú ju fabulácie, ktoré sú považované za fakty, tak tento počin zhltnete. Lebo nie je nič horšie ako zmätení ľudia, ktorí sa snažia zapadnúť a mať ten správny názor, len aby sa náhodou nedostali do problémov. Tlak spoločnosti je obrovský a autorka nám týmto hovorí, aby sme spomalili, lebo nedopadneme dobre. Na Knuta sa valí jeden problém za druhým a je veľmi zaujímavé čítať o vnútorných bojoch v literárnom svete.

Vynadaj ľuďom. Nech sa do teba nestarajú. Myslíš si, že všetko je veľmi dôležité, lebo si myslíš, že budeš žiť večne. No budúci týždeň, a možno už zajtra, budú rozprávať o niečom inom.
(str. --)

Mohlo by sa páčiť fanúšikom kníh:
John Boyne – Komnata ozvien
Pascal Mercier - Perlmannovo mlčanie